“Čo sa zmenilo v tvojom živote po stretnutí na Bystrej?“

S touto otázkou sa naši redaktori vybrali k laickým študentom a bohoslovcom na našej fakulte. Na začiatku boli študenti touto otázkou zaskočení a nevedeli nájsť vhodné slová. Položením ďalších otázok: “Čo ťa oslovilo na stretnutí? Aký máš pohľad na stretnutie počase, ktorý uplynul? - sa niektorí oslovení v dialógu rozhovorili a iní rozpísali.

Čítajte ako priami účastnici prežívali stretnutie a ako to dnes s odstupom času prežívajú vo svojom vnútri.

Na stretnutie mládeže v Bystrej sme sa veľmi tešili a bolisme plné očakávania. No v kútiku srdca sme sa aj trochu báli, lebo nás čakala úloha animátorov. Bola to prvá skúsenosť ako viesť a mať zodpovednosť za toľko mladých ľudí. Tento strach a všetky obavy sme vložili do rúk Pána a verili sme, že On sa postará. Každý deň sa niesol v znamení určitej témy.

Práca v skupinách spočívala v reakcii mladých na pripravené slovo kňazov. Milo nás prekvapil ich záujem diskutovať o nich.

Každého z nás povzbudili ozveny na prežitý deň. Mladí sa dokázali podeliť so svojími starosťami, ale i radosťami, ktoré prežili s Ježišom. Uvedomili sme si, že niektoré skutočnosti, ktoré vnímame ako samozrejmosti, sú pre nás darom od Boha. Či už sú to zdravé ruky, nohy, naši rodičia, kamaráti. Všetci sme mali hrejivý pocit, keď sme spolu pred oltárom a spevom chválili Pána. Domov sme si odnášali množstvo skúsenosti, zážitkov, nových priateľov. Naplnené Svätým Duchom sme odchádzali s predsavzatím rozdávať radosť ostatným v našich farnostiach.

Bola tam perfektná atmosféra, cítila som Ježiša, ktorý bol uprostred nás. On bol tým spojivom, ktorý všetkých mladých zjednotil.

Alenka

Na Bystrej som mohla opäť zažiť, čo je to Cirkev. Cítila som, že sme naozaj boli jedno srdce a jedna duša.

Lenka

Zážitky z Bystrej sú jedným z mojich najkrajších, ktoré som zažil cez prázdniny.

Vytvorili sme výborne spoločenstvo, z ktorého bolo cítiť prítomnosť Svätého Ducha. Všetci sme si boli blízky, ako keby sme sa už veľmi dlho poznali.

Aj prostredie bolo super - v lese, v prírode, kde som mohla zabudnúť na problémy, a kde som sa mohla odreagovať a uvolniť.

Najviac ma dojali príbehy (vlastné skúsenosti), ktoré mladí rozprávali. Pri nejednom mi vyhŕkli slzy. Vlastne uvedomila som si, že ten môj kríž nie je až tak ťažký, ako tie, ktoré možno majú ostatní. Obdivujem tých, ktorí takto vystúpili a podelili sa s nami o to, čo Pán pre nich urobil.

V Bystrej som bola prvý krát, no veľmi sa mi tam páčilo a chcela by som tam prísť aj o rok.

Nemenovaná

Z môjho pohľadu ako vedúceho skupiny som mal pre týmto stretnutím menšie obavy, ako to všetko dopadne. Ako každý, aj ja som mal určité predstavy o priebehu, ale narastanim času sa mi to pred očami menilo. Každý večer som bol plný chvály a vďaky Bohu za to, ako ten ktorý deň dokázal v nás naplniť. Samozrejme, že prišli aj problémy, niekedy aj smútok na tvári, ale to všetko vo mne prevýšila ohromná radosť a nadšenie všetkých mladých, tam prítomnych. Sám Ježiš nás povzbudzuje k tomu, aby sme už nežili pre seba, ale skôr mysleli na svojho blížneho, hoc to stojí určitú obetu i bolesť. No o to je väčšia je radosť darcu, ak vidí, že i druhí sú šťastní. Ešte raz vďaka Bohu za krásne prežité chvíle s Ním v spoločenstve bratov a sestier, ktorí boli naozaj jedno srdce a jedna duša.

Martin

Na takomto stretnutí som bol po prvýkrát a hneď ako vedúci skupiny. Bol to týždeň plný radosti a aj napriek kvapkám dažďa, každý mal na tvári úsmev. Ten úsmev si všetci odnášali do svojich domov. Si doma, rozdávaj! Dávaj štedro, veď si všetko dostal od Pána. Trápenie, bolesť a úsmev stratí na kráse. V tej chvíli nádej nestrácaj ver Ježišovi a Jeho láska ti úsmev navráti. Radosť, lásku rozdávaj, nech celý svet sa raduje. Ježiš nás miluje.

Paľko

Prvýkrát som bol vedúcim skupiny na takomto podujatí v Bystrej. Tam som vlastne pochopil aká náročná úloha môjho života je predomnou. Hlásať Krista nie len slovami, ale hlavne skutkami. Páčilo sa mi tam množstvo mladých ľudí “rovnakej krvnej skupiny“ ako sa dokážu zabávať i modliť, ako dokážu spolucítiť i radovať sa s ostatnými.

Pavol

Na toto stretnutie som išiel plný očakávania, či aj na Bystrej bude taká atmosféra ako na Juskovej Voli. No cítil som sa tak ako na predošlých stretnutiach. Zo všetkých mladých sŕdc som cítil prenikavú lásku Kristovu a radosť z tej lásky, ktorú prejavovali tiež aj navonok. Niekto by mohol povedať, že často pršať dážď, ale bola to skôr milosť božia, ktorá v podobe kvapiek dažďa padala na zem a posväcovala nás. Buďme vďační Pánu Bohu, že nám uštedril toľko milosti a lásky, lebo teraz ju môžeme štedro rozdávať všetkým ľuďom.

Ferko

 

Anketu pripravili redaktori
Prameň 4-5/96

späť